Nekategorizované

Informácie: Mgr. Miloš Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. tel: 0960|423375

Crossref Similarity Check je doplnková služba agentúry Crossref, ktorá využíva systémový nástroj na kontrolu podobnosti textov iThenticate od spoločnosti Turnitin. Porovnáva obsah textov z internetu (archivované webové stránky, aktuálne webové stránky), diplomových a dizertačných prác. Zhoda sa sleduje v 30 svetových jazykoch (aj v češtine a slovenčine).

Crossref Similarity Check je možné použiť len pre publikácie vydávané Akadémiou ozbrojených síl a nie je možné použiť na kontrolu študentských prác, interných dokumentov a publikácií, ktoré budú vydávané u iných vydavateľov.

Metodika Similarity Check pre AOS (.pdf 1 MB)

Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky je pripomienkou víťazného odrazenia útoku uhorských občianskych gárd zborom dobrovoľníkov v Brezovej pod Bradlom v roku 1848. Prvé slovenské povstanie, ktoré bolo súčasťou emancipačného úsilia Slovákov v revolučných rokoch 1848 – 1849, vypuklo pod vedením Slovenskej národnej rady na čele s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom za slobodu Slovákov a právo používať slovenský jazyk.

V minulosti si Československá ľudová armáda pripomínala 6. október, keď prekročili v roku 1944 príslušníci 1. čs. armádneho zboru pod velením Ludvíka Svobodu počas Karpatsko-duklianskej operácie štátnu hranicu zo ZSSR. Sviatok bol zrušený po Nežnej revolúcii v roku 1990.

Slovenské povstanie v boji za národné sebaurčenie v roku 1848 sa stalo ideovým základom pre vyhlásenie dňa 22. septembra za Deň Armády Slovenskej republiky v roku 1998 a neskôr v roku 2002 v súvislosti so zmenami a vytvorením profesionálnych ozbrojených síl za Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Zdroj:
SEGEŠ, Vladimír a kol. Slovensko. Vojenská kronika. Bratislava : Perfekt, a. s. – Vojenský historický ústav, 2007, 200 s., fotogr., príl., reg., pram. a lit., ISBN 978-80-8046-381-6

 

29. august je spätý s jednou z najvýznamnejších udalostí slovenských dejín, Slovenským národným povstaním, proti zlovôli fašistickej mašinérie a pomerom vtedajšieho štátneho režimu v roku 1944. Hoci bolo povstanie potlačené a veľa povstalcov a civilistov pomáhajúcich partizánom padlo, jeho pričinením sa charakter bojov zmenil. Význam Slovenského národného povstania si dodnes pripomíname, tkvie v odhodlaní byť slobodnou krajinou. Jeho názov nesú mnohé ulice, budovy a tiež turistická trasa „Cesta hrdinov Slovenského národného povstania“, alebo jednoducho Cesta SNP.

Cesta hrdinov SNP, kedysi "Štefánikova cesta", má svoju históriu. V minulosti sa menili trasy a názvy niektorých úsekov, dnes vedie z Duklianskeho priesmyku do Devína cez hrebene slovenských hôr. 770 km dlhá pešia trasa naprieč Slovenskom, ktorú objavuje množstvo mladých ľudí, je označená červeným turistickým značením. Turistická magistrála prechádza významnými miestami, na ktorých sa viedli hrdinské boje počas povstania a za Druhej svetovej vojny v rokoch 1944 - 1945. Jej návštevníci zdieľajú svoje pocity a zážitky, ktoré im ostanú v pamäti na celý život. Kráčajú slobodne, v mieri, za ktorý vďačíme vojnovým obetiam, ktoré položili svoje životy v oslobodzovacích bojoch.

Tituly z knižničného fondu AK AOS (.pdf 513 kB)

Text, foto: -mm-

Zdroj:

https://cestasnp.sk

Foto - Mapa Cesta SNP: https://sdu.sk/ODB

Foto - Text z rozkazu: 1944. august. 30. [Banská Bystrica] – Rozkaz pplk. J. Goliana povstaleckým jednotkám, potvrdzujúci predchádzajúce telefonicky vydané rozkazy o zahájení ozbrojeného boja proti nemeckým jednotkám. In : Slovenské národné povstanie : dokumenty / Vilém Prečan.-Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry , 1965.-1. vyd.-S. 357.

V našej histórii nebolo nikdy šírenie informácií také ľahké a rýchle ako v súčasnosti. Vo vysokej miere k ich rozširovaniu prispieva zvýšenie dostupnosti internetového pripojenia pre široké masy a taktiež rozvoj sociálnych sietí. Internet je presýtený informáciami rôzneho druhu a veľa z nich má nízku alebo žiadnu hodnotu. Medzi nimi sa nájdu aj informácie, ktorých hlavným cieľom je polarizovanie spoločnosti, zber citlivých údajov, podnecovanie ľudí k akcii (násilnej alebo nenásilnej), otvorené alebo skryté propagovanie názorov, postojov, ktoré nie sú zlučiteľné s princípmi demokracie, jej hodnotami a zásadami. Označujeme ich ako falošné správy (fake news), hoaxy, konšpiračné teórie, ktoré predstavujú skutočnú hrozbu. V spektre rôznorodých informácií človek stráca orientáciu, čo je pravda a čo je lož. Článok prináša odpovede aj na tieto otázky.

Odporúčania na webové stránky a dokumenty mapujúce nebezpečenstvo dezinformácií:

www.infosecurity.sk - je projekt zameraný na kontrolu informačného priestoru s ohľadom na dezinformácie a bezpečnosť na sociálnych sieťach. Cieľom je odhaľovanie a vyvracanie nebezpečného a nepravdivého obsahu, ozdravovanie informačného priestoru a budovanie povedomia o dôležitých celospoločenských témach.

www.overujsifakty.sk - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach už pred časom spustila kampaň Overuj si fakty. Jej cieľom je upozorňovať na nebezpečenstvo dezinformácií a ich šírenia v internetovom prostredí. Portál okrem iného vysvetľuje, čo je to dezinformácia, aké typy dezinformácií poznáme, rozlišujeme a ako je možné overiť fakty.

"Ako sa orientovať vo svete dezinformácií: Získaj info o dezinfo" (.pdf 1,78 MB) - Príručka bola vydaná Inšitútom pre strednú Európu s podporou NATO Public Diplomacy Division. Publikácia vám v troch častiach ponúkne stručnú psychologickú sondu do ľudskej mysle, objasňujúcu dôvody, pre ktoré sú ľudia náchylní veriť nezmyslom, ako aj užitočné rady a tipy, ako budovať a rozvíjať svoje vlastné kritické myslenie, mediálnu gramotnosť, a tak zvyšovať svoju odolnosť voči dezinformáciám, ale aj priblíži širší obraz priebehu dezinformačného cyklu vrátane nástrojov, používaných na šírenie dezinformačných kampaní.

Milan Rastislav Štefánik, astronóm a vedec, vojnový pilot a cestovateľ, politik a diplomat, generál francúzskej armády, zakladateľ československého štátu a československý minister vojny sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách.
Životopis (.pdf 265 kB)*

Milan Rastislav Štefánik - výberová personálna bibliografia 1919 - 2022

*Citácia:
ČAPLOVIČ, Miloslav. Generál Dr. Milan Rastislav Štefánik [online]. Bratislava : Vojenský historický ústav, 5. 11. 2020. [cit. 2022-7-21] Dostupné na internete: <http://www.vhu.sk/5678-sk/general-dr-milan-rastislav-stefanik/>

Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Analytics
Tools used to analyze the data to measure the effectiveness of a website and to understand how it works.
Google Analytics
Accept
Decline
Unknown
Unknown
Accept
Decline